Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2
Mesto Hlohovec

O meste

mesto Hlohovec banner

História Hlohovca
                                                   
                                                                         

Mesto HLOHOVEC

     Hlohovec sa rozprestiera v úvaline medzi južným výbežkom predhoria Záber na mesto Hlohovecmasívu Považského Inovca a časťou Nitrianskej pahorkatiny. Mesto patrí podľa typizácie súčasnej krajiny do mestského typu nížinnej krajiny. Mestom preteká rieka Váh, najdlhšia slovenská rieka. Hlohovec je križovatkou medzi historickými mestami Trnava a Nitra, v tesnej blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.
     Mesto bolo vďaka svojej výhodnej polohe osídlené už v mladšej dobe kamennej. Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je Zoborská listina z roku 1113, kde sa spomína stredoveký hrad s priľahlou osadou. Mesto bolo v celej svojej minulosti dôležitým strediskom obchodu a administratívnym centrom regiónu. História Hlohovca je z časti zhmotnená v dochovaných a v súčasnej dobe funkčných stavbách a priestoroch.
     Najvýznamnejšou a dominantnou stavebno-historickou pamiatkou mesta je zámok, pôvodne stredoveký hrad. Je to stavba v tvare nepravidelného päťuholníka s tromi podlažiami. Má asi 40 miestností. Po nutnej rekonštrukcii môže v budúcnosti slúžiť ako reprezentačné sídlo, turisticko-rekreačné zariadenie, kultúrno-spoločenské centrum a pod. Súčasťou zámku je kaplnka s barokovým oltárom.
     V areáli zámku sa nachádza i budova unikátneho empírového divadla z r. 1802. Tento vzácny historický objekt vyniká predovšetkým empírovou interiérovou i exteriérovou výzdobou. Je to najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku.
     V strede mestského námestia stojí pôvodne gotický farský kostol sv. Michala s bohato zdobeným portálom. V súčasnosti sa v kostole konajú pravidelné bohoslužby a slávnostné obrady. Vedľa kostola sa nachádza kaplnka sv. Anny z 18. storočia. V blízkosti námestia je zaujímavá stavba kostolíka sv. Ducha a špitálika pochádzajúca zo 14. storočia. Oba objekty slúžili v stredoveku charitatívnym a náboženským účelom. Svojím nezvyklým pôdorysom a bez vymedzenia presbytéria patrí kostolík sv. Ducha medzi unikátne stavby na Slovensku.
     Na severnom okraji centra mesta je umiestnený františkánsky kláštor s priľahlým kostolom Všechsvätých z 15. storočia. Časť kláštora slúži svojmu pôvodnému účelu, časť využíva Vlastivedné múzeum. Najcennejším priestorom kláštora je refektár /pôvodná mníšska jedáleň/ vyzdobený renesančno-barokovým štukovým stropom, pochádzajúci zo 17. storočia s expozíciou historického nábytku. Slúži ako mestský reprezentačný obradný priestor.
     Najkrajším a najnavštevovanejším prírodným celkom mesta je zámocký park s francúzskymi terasami. Jeho súčasťou je jazierko, množstvo stromov v lesoparkovom prostredí a ojedinelé sústredenie mohutných a vzácnych platanov. Park je centrom oddychu obyvateľov mesta. Na okraji parku je umiestnené mestské kúpalisko.
     O bohatosti prírodného prostredia blízkeho okolia Hlohovca svedčí sieť vyhlásených chránených území a na ochranu navrhovaných území. Patria sem Sedliská-Poniklecová lúčka /Soroš/, chránené nálezisko, ktoré sa nachádza pri štátnej ceste do Topoľčian. Bolo vyhlásené roku 1974 na ochranu teplomilných a suchomilných rastlinných spoločenstiev v sprievode zoogeograficky významných druhov živočíchov. V rokoch 1974-76 sa tu uskutočnil komplexný prírodovedný výskum, ktorý potvrdil opodstatnenosť a jedinečnosť tohto chráneného náleziska. Z chránených rastlín sa tu vyskytuje hlaváčik jarný /Adonis vernalis/, poniklec veľkokvetý /Pulsatilla vulgaris ssp. grandis/, mechúrik stromový /Colutea arborescens/, veternica lesná /Anemone silvestris/ a drieň obyčajný /Cornus mas/. Z chránených živočíchov tu žije užovka stromová, jašterica zelená, jasoň chochlačkový, pestroň vlkovcový, roháč veľký, modlivka zelená a zriedkavo sága stepná.



Miestna časť ŠULEKOVO
 

    Obec Šulekovo, do roku 1948 známa pod menom Bereksek, patrí k sídlam, ktorých historické korenie siahajú veľmi hlboko.
pamätník V. Šuleka    Jej existencia je prvýkrát písomne doložená v listine z roku 1211. V tejto listine sa obec uvádza pri opise hraníc zeme Šaľa pod menom BERUCZEG. O tri roky neskôr v roku 1214 sa meno obce Šulekovo objavuje v listinných dokumentoch opätovne ako BERUGSCUG a v roku 1223 ako BEREGSCEG. Názov obce sa pomerne často menil, no boli to zmeny skôr formálne. Posledným úradným názvom obce bol BEREKSEK.
     Miestna časť Šulekovo leží v 143 m.n.m., v Podunajskej nížine, na alúviu rieky Váh, cca 2,5 km na západ od Hlohovca. V chotári obce sa našli hroby žiarového pohrebiska z doby halštatskej a boli objavené doklady o slovanskom pohrebisku a sídlisku z 9. a 10. storočia.
     Šulekovo patrilo po celé obdobie feudalizmu k poddanským osadám, ktorých majitelia boli v prevažnej miere vlastníci hlohovského hradu, ale aj príslušníci zemanského stavu. Obyvateľstvo poddanskej obce tvorili roľníci a len v malej miere remeselníci a obchodníci. Samosprávou boli poverení richtári a členovia obecnej rady. Po roku 1848/49 sa spoločenské a vlastnícke vzťahy zmenili. Obyvateľstvo sa stalo slobodné. Do roku 1871 sa na značnej časti šulekovského chotára rozprestierali pasienky, ktoré boli po tomto roku rozorané. Prevažná väčšina obyvateľstva sa zaoberala pestovaním základných poľnohospodárskych plodín, i keď boli zaznamenané i pokusy pestovania vinnej révy. Šulekovo bolo v roku 1953 pripojené k Hlohovcu.
 

Pamiatky
     Kostol Krista Kráľa, postavený podľa projektu architekta M. Harminca a vysvätený 27.10. 1935 za prítomnosti Andreja Hlinku.
     Na mieste, kde boli 26.10.1848 popravení účastníci slovenského povstania Viliam Šulek a Karol Holuby, je postavený pomník, ktorý je vytesaný zo žuly do tvaru štvorbokého pilónu nahor mierne sa rozširujúceho, odhalený bol 21.10. 1928. Jeho autorom je významný slovenský architekt Dušan Samuel Jurkovič.

 


Časť PETER


Hlohovec - časť Peter     Bývalá obec Peter sa v archívnych záznamoch prvýkrát objavuje v r. 1369 ako VILLA SANCTI PETRI. Z roku 1400 je názov ZANTHPETERFALWA. Názov Swaty Peter je z roku 1773, kedy tu bolo 17 poddanských a 12 želiarskych domácností. V roku 1828 mala už obec 65 domov so 457 obyvateľmi. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa obec nazývala SZENT PÉTER. Za 1. ČSR sa obyvatelia venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. V roku 1948 bola obec premenovaná na Svätý Peter pri Váhu a v roku 1953 sa pripojila k mestu Hlohovec.
     Až do medzivojnového obdobia bola obec typická nížinná sídelná jednotka s radovým osídlením v blízkosti vodného toku. Sídelnú os tvorila cesta, vedúca cez obec a v strede rozšírená do pozdĺžneho rínku, kde sa nachádzala do šesťdesiatych rokov murovaná zvonica.

 

     Čerpané z archívu Vlastivedného múzea v Hlohovci

 

FOTOGALÉRIA MESTA
 


 

webygroup

3236159

Úvodná stránka