Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2
Mesto Hlohovec

Zámocký park

Zámocký park

História Zámockého parku v Hlohovci

Fauna Zámockého parku

Prírodné pomery a flóra Zámockého parku v Hlohovci

Zámocký poznávací okruh
 

 

 

História Zámockého parku v Hlohovci

 

Jozef Urminský

     Areál zámockého parku sa rozprestiera čiastočne na svahoch okrajovej časti Nitrianskej pahorkatiny so severnou až severovýchodnou expozíciou a čiastočne na rovine vážskej nivy. Jeho hornú časť založili na mieste pôvodného včasnostredovekého hradiska. V týchto miestach park využíva pôvodnú konfiguráciu terénu i svahové posuny vzniknuté častým odtŕhaním okrajových piesčito-ílovitých hlín z hrán svahov do údolia. V dolnej časti bola do koncepcie parkovej úpravy pojatá prirodzená vyvieračka vodného prameňa pod kopcom zásobujúca vodou jazierko i jeho priľahlé rameno.
     Dnešný kaštieľ v Hlohovci je vo svojom jadre stredovekým hradom, resp. hradným palácom, prebudovaným postupne v 16. až 18. storočí na pohodlné panské sídlo. V 2. polovici 14. storočia prešiel veľkou prestavbou. Vtedajší zemepáni- Páni z Iloku (Ujlakovci) vtlačili hradu novú pečať s prvkami gotickej architektúry, ktorá je dodnes zachovaná najmä v bývalej hradnej - zámockej kaplnke. Prvý zemepán Hlohovca z tohto rodu, palatín magister Mikuláš Kont hrad v Hlohovci prestaval a využíval ako svoje rodové sídlo. Hlohovský hrad si za svoje rodové sídlo v 16. storočí zvolila i jedna vetva vplyvného rodu Thurzovcov. V druhej polovici 16. storočia bol čiastočne prebudovaný v renesančnom slohu. Stojedenásť ročné pôsobenie magnátskeho rodu v Hlohovci sa zavŕšilo roku 1636. V 17. storočí prešiel hrad mimoriadne búrlivým obdobím. Formálne bol síce v rukách rodiny Forgáčovcov, no roku 1663 ho obsadili Turci a na dvadsať rokov do roku 1683 sa hrad i mesto stali najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou. Počas tohto pôsobenia Turci hradné návršie i jadro mesta dôkladne opevnili. Pokojnejšie obdobie s možnosťou vytvorenia pohodlnejšieho panského sídla zo starého hradu nastalo až po skončení stavovských povstaní a odkúpením celého panstva grófom Jurajom Erdődym roku 1721. Všetci príslušníci rodiny sa snažili o zveľaďovanie hlohovského panstva, no v súvislosti s úpravou zámockého areálu na rozsiahly park najviac rezonuje meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, pôsobiaceho na dvore cisára Františka II. Jeho veľkolepá prestavba z rokov 1790 – 1800 pozmenila vzhľad kaštieľa a charakter celého zámockého areálu. Jozef Erdődy však nebol úplne prvým členom rodiny, ktorý sa pustil do prestavieb hradu na kaštieľ. Prvé úpravy sa uskutočnili už za Juraja Erdődyho, no výrazné zveľadenie panstva nastalo až v rokoch 1769 – 1789, kedy ho spravoval Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy. K jeho pôsobeniu v Hlohovci sa viaže aj prvá hodnoverná informácia o vzhľade zámockého parku. Na prvom vojenskom mapovaní k roku 1777 je na západnej strane od hlohovského kaštieľa v mieste dnešného amfiteátra a jazierka zaznamenaná prvá parková kvadratická úprava usporiadaná do štyroch štvorcových sektorov, medzi ktorými prechádzajú v strede sa križujúce chodníky. Zreteľný je najmä vonkajší lem okolo parku vytvorený pravdepodobne stromoradím. Horná časť areálu hlohovského kaštieľa na tejto mape nemá vyznačenú konkrétnu parkovú úpravu, no aj tu môžeme hypoteticky počítať aspoň s určitými prvkami záhradnej architektúry vsadenej do voľného priestranstva. Datovanie tejto prvotnej úpravy v dolnej časti parku zostáva doposiaľ nejasné. Toto barokové členenie mohlo vzniknúť v časoch Juraja Erdődyho v 1. polovici 18. storočia, no do úvahy prichádza aj obdobie záveru 17. storočia, kedy panstvo spravovala Anna Forgáčová a jej synovia Adam a Šimon.

zámok
 

Grófka Helena Erdődy rod. Oberndorff vo svojich pamätiach z roku 1929 poznamenáva: „ ... čo predošlí skrášľovači ponechali v priekopách, valoch, vežiach a padacích mostoch (hradu), zmizlo zrazu (počas prestavby na kaštieľ) úplne a tisícročná vzdorovitá pevnosť, ktorá vždy hrdo hľadela do údolia Váhu ešte pred vpádom Maďarov, teraz sa zmenila. To je údel panstiev, ktoré menia dobre situovaných vlastníkov, že vzniká zmes štýlov, z ktorých nakoniec našiel prevahu empír, kým v parku zostali barokoví bohovia.“
     Z tohto opisu okolia kaštieľa vyplýva, že prvú parkovú úpravu, ktorú nachádzame na mape z 18. storočia dotvárali barokové plastiky a iné kamenné architektonické prvky. Z nich sa dodnes v parku zachovalo pomerne málo, no môžeme sem v každom prípade zaradiť kamennú dosku s latinským nápisom HIC / SPIRO SEPULTUS / QVI NUNQVAM VIXI / DIC HOC LECTURE VIATOR / QVIS SIM EGO (preklad: ,,Tu dýcham, ktorý som nikdy nežil. Povedz pútnik, keď toto prečítaš, kto som ja.“) Tabuľa je v súčasnosti osadená na budove menažérie za hlohovským kúpaliskom, no jej súčasná pozícia je sekundárna. Pôvodne sa nápis nachádzal pravdepodobne nad prameňom vody za zámkom v časti Šomoď, odkiaľ Erdődyovci čerpali pitnú vodu pre potreby zámku.
     Najrozsiahlejšia úprava zámockého parku sa udiala medzi rokmi 1790 – 1800. V duchu klasicizmu a empíru vznikol celý rad menších architektúr, mnohé chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu a mali skôr charakter lesoparku. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a od roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou.
     Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia, veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi filagóriou a skleníkom terasy. Ďalších opráv sa park dočkal v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy však boli natoľko nešetrné, že úplne pozmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu. Otvorenou naďalej zostáva celková koncepcia výsadby a údržby porastov, z ktorých viaceré svojim vekom presahujú obdobie 200 rokov.
Čo by sme počas prechádzok zámockým parkom v Hlohovci rozhodne nemali obísť.

menažéria
 

 

Brány
 

     Do parku sa pôvodne vstupovalo dvoma bránami. Hornou a dolnou. Dolná brána sa nachádzala pri hlavnej ceste a mýtnom domčeku. Svoj význam nadobudla po roku 1727, keď Erdődyovci získali hlohovské panstvo a presunuli hlavnú cestu do Hlohovca aj s vyberaním mýta zo starého mosta pri mestskej štvrti Lúka bližšie k zámockému areálu. Dnešná brána pochádza z 19. storočia, naposledy bola opravovaná roku 1981. Je zložená z hlavnej brány a malej vstupnej bránky. Po stranách sa nachádzajú murované hranolové vežičky s cimburím a naznačenými imitáciami kľúčových strieľní. Horná brána bola podstatne jednoduchšia, mala železnú konštrukciu a roku 1867 pri nej postavili budovu strážneho domčeka. Pri jeho výstavbe bol objavený honosne vybavený staromaďarský hrob z 10. storočia. Nálezy z neho sa onedlho po objavení dostali do zbierok Národného múzea v Budapešti, kde ich môžeme obdivovať dodnes.
 

Skleníky a priľahlé budovy
 

     V 2. pol. 18. storočia v hornej časti zámockého parku vybudovali panský dom pre záhradníka a správcu skleníkov. Nad ním sa nachádzala veľká obdĺžniková stavba skleníka z konca 18. storočia, postavená grófom Jozefom Erdődym. Vo svojej cestopisnej knihe Malebná cesta dolu Váhom sa s obdivom o ňom zmienil aj Alojz Medňanský. Roku 1991 ho vo svojom vyznaní pripomenula aj Hlohovčanka Mária Kvetanová. 
     „Stúpali sme po príkrej aleji ku skleníku (bolo chladné februárové popoludnie). Starý Kolvek báči nás už čakal a zaviedol k tomu zázraku. Rástol celkom vzadu v pôvodnom skleníku – bol to hrubý vysoký ker dakde zo Stredomoria, napoly vyschnutý, iba jedna časť žila. Bohaté svetlozelené listy priťahovali oči a na ich konci ovísalo iba niekoľko kvetov (čajových ruží). Boli rozkvitnuté, svieže a voňali, až zadúšalo.
„Páčia sa ti však?“ – prihovoril sa mi Kolvek báči a ja som bola v rozpakoch, lebo som mala chuť si aspoň jednu odtrhnúť.
     „Aj ja ich opatrujem ako oko v hlave,“ - pokračoval, „niekedy mám pocit, že čím som starší a mám bližšie k hrobu, aj ten ker je chudobnejší na kvety. Všetko to tu berie skazu. Nemá sa kto o to svedomito starať a ja už na všetko nestačím. Mladší nemajú citu pre toto, čo tu ostalo po grófovi.“
     Žiaľ, slová starého záhradníka z hlohovského zámku sa napokon naplnili. Veľký skleník podľahol v druhej polovici 20. storočia budovateľskému nadšeniu. Roku 1953 ho rozobrali a na jeho mieste vyrástol nový bytový dom.
     Druhý menší skleník, zachovaný dodnes na druhej strane cesty bol pôvodne určený na pestovanie ananásov, neskôr sa tu pestovali sadenice kvetov a okrasných stromčekov. Prestavali ho v 2. polovici 19. storočia a rekonštruovali v 2. polovici 20. storočia. Svoju pôvodnú funkciu plní dodnes.
 

Terasy a altánok (filagória)
 

     Terasová úprava nachádzajúca sa v hornej časti zámockého parku, ktorá býva s obľubou označovaná (nesprávne) ako francúzske terasy je mladšieho dáta. Dve katastrálne mapy Hlohovca z rokov 1856 a 1894 ukazujú, že tento priestor bol úplne inak členený, ako dnes. Východiskovým bodom bol altánok (filagória), pôvodne zrejme jedna z veží starého hradu. Od neho pokračoval chodník šikmo smerom nadol k skleníku cez nízky parkový porast povedľa malej zalesnenej remízky. V lesíku sa chodník rozvetvoval a nižšie pri skleníku zase spájal. Túto koncepciu na prelome 19. a 20. storočia zmenili vybudovaním terás s úplne novým rozložením chodníkov a s fontánou. Čiastočnou rekonštrukciou prešli terasy v 90. rokoch 20. storočia.

Chodníky a fontána


     Altánok je vo svojom jadre stredovekou stavbou. Podľa výsledkov umeleckohistorického výskumu jeho podzemná časť má neskorogotické jadro. Budova sa nachádza na hrane výrazného terénneho zlomu, z čoho možno usudzovať, že tvorila plášť vonkajšieho hradu. Zrejme to bola jedna z hranolových veží, nachádzajúca sa nad vstupom do hradného areálu. V renesancii ju nadstavili a doplnili arkádou s toskánskymi stĺpmi. Na južnej vonkajšej stene sa nachádza čiastočne zachovaný renesančný maľovaný erb rodiny zo Salmu. V 19. storočí na budove vznikla nová neogotická úprava a stavbička sa stala filagóriou. Pohnuté obdobie prežila v 20. storočí. Najskôr roku 1945, keď sa na zámku po prechode frontu nachádzala sovietska poľná nemocnica, ruskí vojaci v jej suteréne postrieľali nevyliečiteľne chorých pacientov nemocnice. Roku 1953 zavŕšili jej smutný osud, keď stavbu prebudovali a premenili na služobný byt. Aj napriek tomu, terasy s altánkom sú dodnes navštevovaným miestom Hlohovčanov a najmä mladomanželské páry si toto miesto uchovávajú ako peknú kulisu mnohých svadobných fotografií.

 

altánok


Grotta – umelá jaskyňa s vyvieračkou
 

     Drobná kamenná stavba v dolnej časti parku nad zámockým jazierkom. Grottu vybudovali pod prameňom vody, vyvierajúcim z pieskovcovo ílového masívu. V povedomí starých Hlohovčanov sa dlho udržiavala tradícia, že prameň nad grottou má liečivý a uzdravujúci účinok.
Z objektu je historicky najzaujímavejší kamenný reliéf starorímskeho boha mora a riek - Neptúna (alebo tiež starogréckeho Poseidóna) s trojzubcom. V spodnej jeho časti sa nachádza hlava medúzy s otvorom pre odtok vody. Reliéf je dnes súčasťou umelej jaskyne - grotty (v miestnom nárečovom slangu Hlohovčanmi často označovaná ako Kruta) a podľa najnovších výsledkov výskumu je datovaný do 2. pol. 18. storočia
     Samotná grotta prešla viacerými prestavbami, pričom dátum jej vzniku možno klásť do druhej polovice 18. storočia. Reliéf Neptúna bol pôvodne osadný bližšie k prameňu a jaskynka mala iný vzhľad, než aký poznáme dnes. Počas prestavby na prelome 19. a 20. storočia urobili nové odvedenie vody z prameňa, jaskyňu nanovo premurovali a kamenný reliéf osadili ku vchodu. Posledné väčšie prestavby a úpravy sa realizovali roku 1982 a 2008. Dôvodom častých rekonštrukcií objektu je skutočnosť, že prameň vody sa vyznačuje mimoriadne vysokou sedimentáciou. Potrubia a odtokové kanále voda často zanášala čiastočkami piesku, len v samotnej betónovej nádrži - mušli, nachádzajúcej sa priamo v grotte, sa počas čistenia roku 2008 nachádzala 40 cm hrubá vrstva sedimentu. 
     Fontána vybudovaná z kameňa pod jaskyňou pochádza z 2. pol. 20. storočia.

grotta


 

Platanová záhrada s jazierkom a amfiteáter
 

     Dátum vzniku veľkej platanovej záhrady, nachádzajúcej sa v dolnej časti zámockého areálu spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom, ktorý bol s pevninou spojený dreveným mostíkom. Severným smerom z neho vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Tu sa nachádzalo drevené kolo osadené obdobne ako vážske vodné mlyny na člnoch (tzv. hajovoch) a pomocou lopatiek poháňaných prúdom rieky prečerpávalo vodu z Váhu do ramena. Dômyselne stavitelia v parku vyriešili aj odvedenie dažďovej vody z vyššie položených svahov nad vinohradníckou usadlosťou na Balatone. Veľký a hlboký jarok v dolnej časti pri poliklinike prekopali a dažďovú vodu zviedli práve do ramena a odtiaľ do jazierka.
     Žiaľ, roku 1957 sa plánovala veľkolepá generálna oprava zámockého jazierka. Vtedy ho vyčistili, dno vybagrovali a čiastočne zmenili jeho konfiguráciu. Ďalšie opravné práce sa však nerealizovali a tak Hlohovčania sa po viac ako tridsať nasledujúcich rokov dívali iba na zapáchajúcu stoku pokrytú riasami a odpadkami z blízkeho amfiteátra a bufetu. Prívodné rameno postupne zasypali na dnešnú dĺžku a jarok pre dažďovú vodu úplne zrušili.
     Cieľom tohto projektu po druhej svetovej vojny bolo vytvorenie oddychovej zóny mesta - parku kultúry a oddychu. K tomuto zámeru sa viazali aj ďalšie stavebné akcie v parku. V roku 1956 dobudovali v blízkosti jazierok nový amfiteáter a o rok neskôr aj výčap s bufetom a novým tanečným parketom. Roku 1965 sa tu začalo s výstavbou nového kúpaliska. Po roku 1989 znovu ožil záujem vrátiť parku aspoň tú podobu, akú mal pred rokom 1945. Jazierko bolo vyčistené, chodníky v parku vydláždené, pri nich osadili nové lavičky, smetné koše a na mieste bufetu a tanečného parketu mesto vybudovalo detské ihrisko.

jazierko
 

späť

 

Fauna Zámockého parku


Branislav Varga

     V mestskom prostredí Hlohovca predstavuje zámocký park ako najrozsiahlejšia plocha zelene aj najvýznamnejší biotop živočíchov. Poloha parku, pestrý charakter vegetácie, ako aj prítomnosť mokrade zámockého jazierka, to všetko vytvára predpoklady pre život viacerých druhov živočíchov. Nachádzajú tu predovšetkým možnosti úkrytu a potravu.
     Hoci pri návšteve zámockého parku si najskôr všimneme väčšie živočíchy – stavovce, pozorný návštevník isto neprehliadne ani drobné živočíchy z radov bezstavovcov. Malé kôrovce rôznonôžky (Amphipoda), ktoré tvarom tela pripomínajú morské krevety, žijú v čistej vode prameniska v umelej jaskynke Grotta. Na rovnakom mieste i v plytkej vode pri brehoch jazierka možno pozorovať vodné ulitníky (Gastropoda). Zo suchozemských ulitníkov sú nápadné slimák záhradný (Helix pomatia) a bezulitnaté slizniaky. Na vlhkých miestach, napríklad v hrabanke pod stromami, žijú aj ďalšie druhy menších ulitníkov.

chlpáčik obyčajný
 

Na rozmanitých miestach vodného i suchozemského prostredia v celom parku sa vyskytujú rôzne druhy drobných roztočov (Acarina). Medzi najznámejšie a najväčšie patria kliešte. Ich blízki príbuzní, pavúky (Araneida) a kosce (Opilionidea), obývajú predovšetkým suchozemské prostredie.
     Hmyz (Insecta) je nepochybne jednou z druhovo najbohatších skupín živočíchov zámockého parku. Počas teplých letných dní neúnavne krúžia nad hladinou zámockého jazierka šidlá a vážky (Odonata). Na hladine zase svoju korisť hľadajú vodné bzdochy: vodomerka obyčajná (Hydrometra stagnorum) a korčuliarky (Geris sp.). Nepríjemným hmyzom v okolí jazierka sú komáre (Culicidae). V početných húfoch sa tu vyskytujú aj pakomáre (Chironomidae), ktoré však nie sú bodavé. Život hmyzu pod vodnou hladinou zostáva obyčajne skrytý. Žijú tu larvy vodného hmyzu, ale aj dospelce niektorých druhov, ako sú napríklad bzdochy chrbtoplávky (Notonecta sp.).

roháč obyčajný
 

Vďaka miestnym nadšencom entomológie (Anton Gubala, Pavol Pekarovič, Karel Pils a Tibor Spevár, ), je pomerne dobre známa fauna chrobákov zámockého parku. Z územia parku sú najlepšie spracované fuzáčovité (Cerambycidae), bystruškovité (Carabidae) a krasoňovité (Buprestidae) chrobáky. K fuzáčovitým patria jedny z najväčších miestnych druhov chrobákov, fuzáč hrubý (Prionus coriarius) a fuzáč drsnotykadlový (Megopis scabricornis). Bystruškovité chrobáky, ako hmyzie predátory, zohrávajú v parku významnú úlohu pri udržiavaní biologickej rovnováhy. K stredne veľkým až veľkým patrí húseničiar hnedý (Calosoma inquisitor) a niekoľko druhov bystrušiek. Väčšinou sú to však menšie a nenápadné druhy - rôzne behúniky, utekáčiky, či strelčeky. Na kvetoch, listoch a stromovej kôre možno počas slnečných dní obdivovať skutočne krásne chrobáky z čeľade krasoňovité. Rozmermi síce nevynikajú, no pri bližšom pohľade zaujmú kovovým leskom a farbami. Kovový lesk je typický aj pre niektoré chrobáky čeľade liskavkovité (Chrysomelidae), ktorú v parku zastupujú: kohútik modrý (Lema lichenis), kohútik pestrý (Lema melanopus), vrbinár hladký (Clytra laeviscula) a iné. Aj medzi chrobákmi ďalších čeľadí sú viaceré druhy pozoruhodné. Za teplých letných večerov možno v parku natrafiť na nášho najväčšieho chrobáka – roháča obyčajného (Lucanus cervus). Bežnejší je však jeho príbuzný, roháčik obyčajný (Dorcus parallelopipedus). Ak sa za júnového večera ocitne návštevník parku na tmavých miestach pod korunami stromov, možno ho prekvapia svetielkujúce „ svätojánske mušky “. V skutočnosti ide o chrobáky svetlušku obyčajnú (Phausis splendidula) a svetlušku svätojánsku (Lampyris noctiluca). Iným spôsobom sú zaujímavé májka obyčajná (Meloë proscarabaeus) a pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria). Pri podráždení sa tieto chrobáky bránia tak, že na povrch tela vylučujú jedovatú tekutinu. Ako vo všeobecnosti bežnejšie druhy boli v zámockom parku zistené: zdochlinár černastý (Phosphuga atrata), rôzne snehuľčíky (Cantharis sp.), pestroš včelí (Trichodes apiarius), lienka sedembodková (Coccinella septempunctata), chrúst obyčajný (Melolontha melolontha), zlatoň obyčajný (Cetonia aurata), chlpáčik obyčajný (Epicometis hirta) a ďalšie.

babôčka zubatokrídla


     Najnápadnejším hmyzom, ktorý možno v zámockom parku vidieť, sú denné motýle. Prvé jarné kvety prilákajú najskôr babôčku zubatokrídlu (Polygonia c-album), babôčku pávookú (Inachis io), alebo babôčku pŕhľavovú (Aglais urticae) , ktoré prežili zimu v rôznych úkrytoch. Zároveň sa objavujú aj prvé čerstvo vyliahnuté motýle - mlynárik žeruchový (Anthocharis cardamines) a žltáčik rešetliakový (Gonepteryx rhamni). O niečo neskôr prilietajú mlynárik repový (Pieris rapae) a mlynárik repkový (Pieris napi), ojedinele mlynárik kapustový (Pieris brassicae), babôčka sieťkovaná (Araschnia levana), alebo očkáň pýrový (Pararge aegeria). V letných mesiacoch k nim pribúdajú ďalšie pestro sfarbené druhy : babôčka bodliaková (Vanessa cardui), babôčka admirálska (Vanessa atalanta), perlovec malý (Issoria lathonia), očkáň múrový (Lasiommata megera) a zriedka aj jeden z našich najväčších denných motýľov – vidlochvost feniklový (Papilio machon). Významný je výskyt nočného motýľa - ploskáčika pagaštanového (Cameraria ohridella). Tento drobný motýlik bol v parku prvýkrát zaznamenaný v júni roku 1996, keď sa kalamitne premnožil a prejavil ako agresívny škodca na pagaštanoch. Jeho húsenice totiž vyžierajú vnútorné pletivá listov pagaštanu. Napadnuté listy hnednú, usychajú a predčasne opadávajú.

korytnačka

 
     Väčšina živočíchov, ktoré dnes nachádzame v zámockom parku, kolonizovala park nezávisle od vôle človeka. Opačná je situácia, ak hovoríme o rybách, žijúcich v zámockom jazierku. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Hlohovec tento revír viac-menej pravidelne zarybňovala, a tak zámerne ovplyvnila druhovú skladbu miestneho spoločenstva rýb. Do roku 2009 sa tu každoročne 1. mája konali detské preteky v love rýb udicou, pod názvom Zámocký kapor. K najčastejším úlovkom patrili: karas striebristý (Carassius auratus), pleskáč vysoký (Abramis brama) a ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis), menej časté boli: kapor obyčajný (Cyprinus carpio), plotica červenooká (Rutilus rutilus) a červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus). Boli tu tiež zistené šťuka severná (Esox lucius) a slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus). Tieto ojedinelé kusy však nepochádzajú z násady rybárskeho zväzu, ale sú tu individuálne vypúšťané. Vypustenie nepôvodného druhu živočícha, akým je napr. spomínaná slnečnica pestrá, môže mať negatívne dôsledky. Nepôvodné živočíchy sú totiž často veľmi prispôsobivé a v konkurenčnom boji vytláčajú naše pôvodné druhy. Podobný problém nastal aj vtedy, keď nezodpovední chovatelia vypustili do jazierka korytnačku písmenkovú ozdobnú (Trachemys scripta elegans). Potravu tejto dravej vodnej korytnačky, pôvodom z Ameriky, tvoria prevažne dospelé obojživelníky, žubrienky, mäkkýše, hmyz, prípadne aj menšie rybky a mláďatá hadov. Ešte pred jej vypustením do jazierka sa tu udával výskyt skokana hnedého (Rana temporaria), skokana štíhleho (Rana dalmatina), ropuchy bradavičnatej ( Bufo bufo), ropuchy zelenej (Bufo viridis), rosničky zelenej (Hyla arborea), kunky červenobruchej (Bombina bombina) a mloka bodkovaného (Triturus vulgaris). Na redukcii predtým hojnej užovky obojkovej (Natrix natrix) sa korytnačka podieľa na jednej strane ako predátor jej mláďat a na strane druhej aj ako potravný konkurent.

vlha


     Najlepšie prebádanou skupinou miestnej fauny sú vtáky. Počas ornitologického výskumu tu RNDr. Anton Mutkovič zaznamenal výskyt 61 druhov, pričom viac ako polovica z nich tu i hniezdila. Dominantným druhom v parku je havran poľný (Corvus frugilegus), ktorý vytvára početnú hniezdnu kolóniu v korunách platanov. Na platanoch bolo zistené aj hniezdenie škorca lesklého (Sturnus vulgaris), kavky tmavej (Corvus monedula) a veľkého holuba hrivnáka (Columba palumbus).
     Skupinu cicavcov v zámockom parku reprezentujú menšie druhy. Ide predovšetkým o drobné zemné cicavce, ako sú: krt podzemný (Talpa europaea), piskor lesný (Sorex araneus), hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) a hraboš poľný (Microtus arvalis). S existenciou ľudských obydlí v blízkom okolí parku i v parku samotnom súvisí výskyt tzv. synantropných druhov. Sú to druhy úzko viazané na ľudské sídla - myš domová (Mus musculus) a potkan hnedý (Rattus norvegicus). Pomerne bežne možno v parku stretnúť ježa bledého (Erinaceus concolor) a najčastejšie vevericu stromovú (Sciurus vulgaris), ktorá sa tu vyskytuje v dvoch farebných formách, červenej a čiernohnedej. Pri love hmyzu poletujú najmä v priestore zámockého jazierka netopiere (Chiroptera). Možný, no nepotvrdený, je výskyt menších šeliem, konkrétne lasice myšožravej (Mustela nivalis), kuny skalnej (Martes foina) a tchora tmavého (Putorius putorius), prípadne líšky hrdzavej (Vulpes vulpes).
     Na základe uvedeného prehľadu fauny sa živočíšne spoločenstvo zámockého parku javí ako pomerne pestré. Viaceré uvedené živočíchy tu však žijú len vďaka tomu, že sa dokázali prispôsobiť doterajším ľudským aktivitám. V súčasnosti, vzhľadom na účely, ktorým areál parku slúži, čelia živočíchy najmä zvýšenej premávke automobilov a vysokej návštevnosti. Za týchto podmienok je pravdepodobné, že menej prispôsobivé druhy v budúcnosti zo Zámockého parku vymiznú.

 

späť

 

Prírodné pomery a flóra Zámockého parku v Hlohovci
 

Rudolf Vavro

Geológia

     Územie na ľavej strane Váhu pod Hlohovcom patrí morfologicky k Nitrianskej pahorkatine a Blatnianskej priehlbine a je vybudované neogénnymi sedimentmi, kde sa striedajú polohy pieskov s polohami piesčitých ílov. Íly, ílovité silty a siltovité íly sú vyvinuté predovšetkým vo vrchnej časti, kde vytvárajú horniny a spraše. Charakteristické sú pestrým, škvrnitým sfarbením spôsobeným pravdepodobne procesmi pedogenézy. Váh erodoval ľavé svahy od Hlohovca až po Sereď, čím bola porušená stabilita svahu a vznikli zosuvy. Vzniku zosuvov napomohol sklon vrstiev po svahu a podzemná voda, ktorá smeruje od východu na západ po nepriepustných ílovitých polohách do údolia Váhu. Dôkazom toho je častý výskyt prameňov a zamokrených miest na úpätí svahu.
 

Park a zámok ako súčasť krajiny

     Zámocký areál v Hlohovci patrí medzi významné historicko-umelecké pamiatky na Slovensku. Najväčšie zásahy pri ktorých dostáva dnešnú podobu, prekonáva v 17. storočí za Šimona Forgáča, neskôr sa stal majetkom rodiny Erdődy. Historicky a dendrologicky cenný park sa nachádza po celom zámockom návrší. Zámok pohľadovo ukončuje kompozíciu areálu a zároveň širokú dominantu okolia. Podstatná časť parku má charakter voľne krajinársky a zjednocuje veľké trávnikové plochy, porastovú zeleň, solitéry a architektonické doplnky v ucelený a zladený komplex.
     Koncom XVIII. storočia nechali Erdődyovci zámok aj s parkom zrekonštruovať a vystavali ďalšie objekty – divadlo, jazdiareň, menažériu, skleník, zariadenie pre čerpanie vody, záhradný most, barokové plastiky.
     Do roku 1893 nebola zámocká záhrada ohradená a vstup do nej bol voľný. V tomto roku sa začalo s postupným oplotením záhrady. Pôvodná drôtená ohrada bola domácim výrobkom kováčskej dielne v tzv. „Šope“, v ktorej ju zhotovili zo starého telefónneho drôtu zakúpeného za týmto účelom po 10 zlatých za 1 cent. Po oplotení bol park prístupný pre verejnosť len na vstupenky, ktoré mohol získať každý. Neskôr bolo ich vydávanie obmedzené, až napokon bol park úplne zatvorený. Krásu platanov i celej „pánskej záhrady“ mohli Hlohovčania obdivovať len raz do roka – 15. augusta.
     Atraktívnym prvkom bola pre návštevníkov terasová záhrada, napodobeninou francúzskych záhrad, v ktorých sa uplatnilo tvarovanie rastlinného materiálu. Boli osadené do mierneho svahovitého terénu a výškový rozdiel bol prekonaný sústavou kamenných schodíšť. Vlastné terasy začínali pod oporným múrom, kde boli strihané formy solitérnych exemplárov. Taxus baccata do tvaru fľaše a gule a Buxus sempervirens ako strihaný živý plot. Z vyhliadkovej terasy, ktorá vznikla nad oporným múrom sa uplatňovala pravidelná výzdoba z nadhľadu, ako i pohľad na panorámu mesta s vežou kostola. Súčasťou terás bola filagória so sallou terénnou zabudovanou v svahu. Na prvej terase po celej dĺžke bola umiestnená pergola s Paeonia arborea, Ficus carica, po stranách Pinus strobus, Cercis siliquastrum, Acer negudo aureo variegatum, Parthenocissus quinquefolia, Acer tataricum, ktoré sa nezachovali.
     Na tretej terase bola umiestnená kruhovitá fontána, po jej stranách vysadené exempláre Chamaecyparis Lawsoniana var. aurea, Picea pugens argentea, Aesculus parviflora, Mahonia aquifolium. Na spodnej terase bol skleník s pomarančovníkmi kúpenými po 1000 zlatých. Vo svojom cestopise ho spomína aj Alojz Medňanský.
     Prístup k zámku bol vedený širokou cestou od spodnej brány, ktorá bola lemovaná lipami, javormi, v kombinácii so strihaným živým plotom ( Carpinus betulus, Ligustrum vulgare ). Na ľavej strane cesty sa nachádzali dva vzácne exempláre Sequoiadendrom giganteum. Jeden tesne pod zámkom a druhý pri novom skleníku s taxačnými charakteristikami: priemer d13 124 cm, obvod d13 390cm, výška 25,5 m. Táto sequoia padla za obeť pre krásne krvavo-červené drevo, nakoľko v jej tesnej blízkosti bola umiestnená skládka kompostu a koncentrované živiny nepriaznivo pôsobili na koreňový systém a sequoia vyschla.
     V dolnej časti v rovinatom teréne bol založený platanový háj (Platanus occidentalis a Platanus acerifolia) s množstvom platanov a niektoré exempláre dosahujú veľkých dimenzií. Tieto stromy znášali pomerne dobre dlhodobú nedostatočnú údržbu. Vhodné zoskupenie a spon výsadieb bol jedným s kladných predpokladov ojedinelého vzrastu týchto stromov. Niektoré sú čiastočne poškodené, na niektorých vandali vypálili kmeň a preto treba urobiť urýchlenú konzerváciu.
     Na platanový háj nadväzuje umele vytvorená vodná plocha, cez ktorú viedol záhradný most. Cirkuláciu vody obstarávalo čerpacie zariadenie, ktoré vháňalo vodu z Váhu do prívodného kanála. Na mieste vyvierajúceho prameňa bola vybudovaná umelá jaskyňa Grotta s reliéfom Neptúna. 20m od jaskyne Grotta sa nachádza Fagus silvatica: priemer d13 121cm, obvod 380cm, šírka koruny 15m, vek 200 rokov. Na západnej strane jazierka sa nachádzal vzácny Liriodendron tulipifera. Všetky strmé svahy medzi zámkom a jazerom boli pokryté súvislým zmiešaným porastom stromov a krovín s výrazným bylinným porastom: Ajuga reptans, Alliaria officinalis, Alium ursinum, Artium lapa, Artemisia vulgaris, Arum maculatum, Chelidonium majus, Corydalis cava, Circaea lutetiana, Ficaria verna, Galium aparine, Galeopsis pubescens, Geum urbanum, Glechoma hederacea, Lamium maculatum, Lysimachia nummularia, Polygonatum odoratum, Prunella vulgaris, Pulmonaria officinalis, Ranunculus acris, Salvia glutinosa, Stachys silvatica, Urtica dioica, Viola odorata. Z chránených druhov sa vyskytuje: Cornus mas, Lilium martagon, Staphyllea pinnata, Vinca minor.

 

borovica
 

Súčasný stav parku
 

     Odchodom posledného majiteľa zámku park bol sprístupnený širokej verejnosti, no nebola mu venovaná pozornosť po stránke údržby zelene i niektorých objektov. V posledných rokoch boli postavené nové objekty, obytný dom na poslednej terase, letná reštaurácia, amfiteáter, schody k empírovému divadlu a medzi terasami, križovatka ciest pred zámkom, ihrisko na vyhliadkovej terase, garáže, dielne, telocvičňa, ubytovacie priestory DM, kúpalisko, golfové ihrisko, poliklinika, kotolňa, detské ihrisko. Neuskutočnil sa projekt estrádnej haly v jazdiarni a klub mladých v skleníku.
     S výstavbou nových objektov nastali nepríjemné problémy nielen z estetického hľadiska, ale aj technického rázu. Výstavbou amfiteátra bola narušená päta svahu, čo vyvolalo zosuvy pôdy. Prebágrovaním jazierka sa narušila nepriepustná ílovitá vrstva, čo malo za následok únik vody do štrkopieskových nánosov. Výstavbou dostihovej dráhy v minulosti, kúpaliska a golfového ihriska došlo k výrubu platanov. Teleso bazénu kúpaliska v dôsledku vysokej spodnej vody bolo osadené nad terén, čím vznikol okolo neho nežiadúci násyp platanovej lúky.
     Obytný blok na poslednej terase nebol napojený na kanalizáciu a voda vytekala zo šachty na pravej strane komunikácie, čo za daných geologických pomerov urýchľovalo proces zosúvania pôdy.
     Súčasný stav porastov nesie stopy dlhoročného zanedbávania. Porasty sú prehustené, čo zapríčiňuje nežiadúci vývoj tvaru korún stromov. Presvetľovanie bolo prevádzané sporadicky a neodborne, čo malo za následok zosuvy pôdy na svahu a v júli 2007 roku silný vietor spôsobil kalamitu v oblasti jaskyne Grotta, menažérie a platanového hája. K veľkým škodám došlo na porastoch brestov Grafiosou ulni, ktoré v celom parku prakticky vyhynuli, odumieranie javorov 1963 roku spôsobené Červcami (Coccoidea), molicami (Aleurochiton camplanatus, A. aceris), puklicami (Lecanium) a reguláciou Váhu, čo zapríčinilo nižší stav vody a čiastočne vysychanie stromov. Podobný osud postihol pagaštany 1990 roku ploskáčikom pagaštanovým (Lameraria chridella). Niektoré stromy sú obrastené parazitickou rastlinou Hedera helix, vytvárajú bizardné tvary a spôsobujú vysychanie kmeňov. Poškodené je aj stromoradie líp, javorov vedľa hlavnej komunikácie a aleja pyramídových topoľov (Populus nigra var. pyramidalis) na hranici areálu pri Váhu. Celá aleja je prestárla, kmene stromov poškodené hnilobou, pri silných vetroch sa olamujú vetve a preto boli stromy zaradené do asanácie z bezpečnostných dôvodov. V parku boli odstránené staré ovocné stromy za kúpaliskom a nevhodná výsadba topoľov (Populus Simonii) pred amfiteátrom. 
     Pôvodný park sa rozkladá na ploche 16 ha 29 árov a 89 m2 . V jeho areáli bolo zistených 104 druhov drevín, z ktorých 19 druhov už neexistuje Acer tataricum, Aesculus parviflora, Aristolochia sp., Cercis siliquastrum, Citrus sp., Clematis viticella, Paeonia, Parthenocisus quinquefolia, Paulownia tomentosa, Pinus strobus, Populus nigra var. pyramidalis, Prunum serrulata kiku shidare, Pseudotsuga taxifolia, Robina pseudoacacia L. var. umbraculifera, Rododendron sp., Sequoiadendron giganteum, Sophora japonica, Thuja plicata aureovariegata, Vibrunum rhytidophylum.

 

platan
 

Zistené druhy drevín


     Abies Nordmanniana, Acer campestre, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Acer negundo aureovariegatum, Aesculus hippocastanum, Ailanthus glandulosa, Alnus glutinosa, Armeniaca vulgaris, Berberis vulgaris, Betula alba, Biota orientalis, Buxus sempervireus, Buxus sempervirenus L. var. marginata, Caragana arborescens, Carpinus betulus, Celtis occidentalis, Cerasus avium, Chamaecyparis lawsoniana var. aurea, Clematis recta, Colutea arborescens, Cornus florida, Cornus mas, Cornus sanguinea, Corylus avellana, Crataegus oxyacantha, Euonymus europeus, Euronymus verrucosus, Fagus silvatica, Forsythia suspensa var. fortunei, Fraxinus excelsior, Hedera helix, Hedera helix var. arborescens, Juglans regia, Juglans nigra, Juniperus communis, Laburnum anagyroides, Ligustrum vulgare, Liliodendron tulipifera, Lonicera caprifolium, Lonicera xylosteum, Lycium halimifolium, Malus silvestris, Morus alba L. var. globosa, Padus racemosa, Philadelphus coronarius, Picea excelsa, Picea pungens, Picea pungens Engelm f. argentea, Picea Engelmannii, Platanus acerifolia, Platanus occidentalis, Platanus orientalis, Populus alba, Populus canescens, Populus nigra, Populus simonii, Populus tremula, Populus domestica, Prunus insititia, Prunus spinosa, Rhamnus catharticus, Robinia pseudoacacia, Rosa canina, Rubus fruticosus, Rubus idaeus, Salix alba, Salix alba var. vitelina pendula, Salix caprea, Salix viminalis, Sambucus nigra, Sorbus aucuparia var. dulcis, Staphylea pinnata, Symphoricarpos albus, Syringa chinensis, Syringa vulgaris, Taxus baccata, Taxus baccata var. stricta, Tilia cordata, Tilia platyphylla, Ulmus carpinifolia, Ulmus scarba, Ulmus laevis, Viburnum lantana.
     Pre zámocký areál bolo vypracovaných viacero projektov na rekonštrukciu zámockého parku. Výsadba sa mala uskutočniť drevinami, ktoré sa bežne v parku nachádzajú. Žiaľ uskutočnené zásahy sa v niektorých prípadoch priečili požiadavkám ochrany prírody, čo malo za následok zničenie porastov a ťažko odstrániteľné zosuvy pôdy.
     Potreba zelene v meste musí mať prioritu, lebo negatívne vplyvy sú už natoľko evidentné, že Hlohovec je lokalitou s nedostatkom zelene a pre občanov sa krátkodobá rekreácia stane bytostne existenčnou potrebou.

 

Fauna a flóra zámockého parku - fotky :  Mgr. Branislav Varga, zoológ, entomológ (Vlastivedné múzeum Hlohovec)

archív ŠOP SR, Správa CHKO Malé Karpaty - Hana Strašiftáková

 

späť

 

Zámocký poznávací okruh

 

     Zámocký park v Hlohovci patrí k najvýznamnejším parkom Slovenska pre svoju prírodnú a kultúrnu hodnotu. Prešiel rôznymi parkovými úpravami, ktoré záviseli od panstva žijúceho v tom čase na Zámku v Hlohovci. Jeho jedinečnosť bola  dôvodom na spracovanie projektu „Zámocký poznávací okruh“, v rámci grantového programu  Municipality   Nadácie SPP a Eustream, v ktorom získalo Mesto Hlohovec finančný príspevok vo výške  8000,- EUR. Cieľom projektu je priblížiť verejnosti najvýznamnejšie dominanty zámockého parku, jeho faunu a flóru. Poznávací okruh Vás prevedie od vstupu do zámockého parku, dolnej brány, popri jazierku k umelej jaskyni – grotte, odkiaľ pokračuje k budove zámku a ďalej nad francúzskymi terasami k západnej časti empírového divadla. Trasa okruhu je približne 2,6 km.

Zámocký poznávací okruhZámocký poznávací okruh - skladačka str. 2

 

 

 

 

 

 

 

Tento propagačný materiál vydalo v roku 2014 Vlastivedné múzeum v Hlohovci

 

     Informačné tabule boli spracované a dodané Vlastivedným múzeom v Hlohovci v spolupráci so Strednou odbornou školou Hlohovec, ako aj so žiakmi Základnej školy na ul. Podzámska, Hlohovec, pod pedagogickým vedením PhDr. Moravčíkovej. Súčasťou projektu je aj nákup a osadenie chýbajúcich alebo poškodených smetných košov popri hlavných komunikačných ťahoch, ktorých osadenie realizuje spoločnosť VaTS, s.r.o., Hlohovec.

     Projekt by mal slúžiť na podporu funkcie zámockej záhrady ako miesta aktívneho a pasívneho oddychu nielen občanov mesta, ale všetkých návštevníkov, ktorých zaujíma história, kultúra, a príroda  tejto jedinečnej dominanty.

Informačná tabuľa č. 1Informačná tabuľa č. 4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Informačná tabuľa č. 5

Informačná tabuľa č. 2Informačná tabuľa č. 3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

späť


 

webygroup

3252456

Úvodná stránka